Transcendentálne milovanie
Transcendentálne milovanie
Rána bývajú chladné aj napriek faktu, že je už po zime,
hreje ma úsmev v tvojich očiach, keď budím sa, na seba hľadíme.
Večer, keď všetko stíchne a hviezdy svietia tam v diaľke na nebi,
horíme, ako roztúžené eská - paragraf, rôzne sladko spojení.
Dve noty v jednej linke, nad sebou, za sebou, v opačnej tónine,
a predsa súzvuk našich tiel je piesňou a spolu krásne ladíme.
Dve íčka, céčka, elká, aj v knihe dve naopak číslice,
neviem si vybrať ktoré dneská? Nové, či dáme stálice?
A potom budík ráno sladký sen ako naschvál preruší.
Hľadám ťa, teba niet a miesto prázdne, kto teraz vyplní na duši?
Som strom, no padajú mi listy, trápi ma smäd ako na súši.
Príď, nech v tej hudbe zaznie: Som zamilovaná, až po uši!
